Právna pomoc

Bezplatná právna pomoc Slovenského národného strediska pre ľudské práva

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je národný antidiskriminačný orgán a národná inštitúcia na ochranu a podporu ľudských práv na Slovensku. 

Na Stredisko sa môžete obrátiť, ak sa cítite byť diskriminovaný v rôznych oblastiach života, napríklad v práci, vo vzdelávaní, či pri poskytovaní tovarov a služieb.

Postup pri podávaní podnetu:

Doručovanie podnetu

Každý má možnosť obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva:

  • písomne, na pracoviskách v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline
  • osobne v sídle Strediska alebo na ostatných pracoviskách,
  • e-mailom na info@snslp.sk

O možnostiach ako nás kontaktovať sa viac dozviete TU.

Obsahové náležitosti podnetu

Podnet by mal vždy obsahovať:

  • meno a priezvisko žiadateľa,
  • označenie konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, o ktorej žiadateľ píše,
  • presný opis veci, ktorej sa žiadosť týka,
  • čoho sa žiadateľ domáha,
  • kópie dokladov, ktoré preukazujú tvrdenia žiadateľa.

Ak Váš podnet neobsahuje uvedené náležitosti, Stredisko Vás poštou, e-mailom alebo telefonicky vyzve k doplneniu. Ak totiž Váš podnet nespresníte, nebude ho možné uzatvoriť.

Ochrana osobných údajov žiadateľov

Stredisko je povinné zachovávať vo veciach ochrany osobných údajov mlčanlivosť v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ako podávateľ podnetu môžete Stredisko požiadať o utajenie svojej totožnosti. Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovávať mlčanlivosť.

Ak v žiadosti doručenej Stredisku neuvediete svoje meno, priezvisko a adresu (právnická osoba názov a sídlo), ide o anonymný podnet, ktorý Stredisko nevybavuje.

Čo nasleduje po prijatí podnetu?

Pozrite si informatívne video o tom, ako fungujú právne služby a čo sa deje ďalej po prijatí vášho podnetu.

Ako zistím, že som diskriminovaný/diskriminovaná

Definíciu diskriminácie upravuje Zákon o rovnakom zaobchádzaní. Diskriminácia sa objavuje najmä v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, poskytovaní služieb a tovarov, pri zabezpečovaní sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti, ako aj vo vzdelávaní a iných formách právnych vzťahov.

Ak mám podozrenie, že v danej situácii je so mnou zaobchádzané inak, ako by bolo s inou osobou v porovnateľnej situácii, hľadám dôvod, prečo je to tak. Nie každé nerovnaké zaobchádzanie je diskriminácia, je preto dôležité určiť účel, kvôli ktorému prichádza k takémuto zaobchádzaniu

Ak mám podozrenie, že dôvodom menej priaznivého zaobchádzania so mnou v danej situácii je moje pohlavie, náboženské vyznanie, viera, rasa, národnosť, etnická príslušnosť, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský alebo rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národnosť, sociálny pôvod, majetok, rod, iné postavenie alebo dôvod oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, podám podnet.

Príklad: 

  • Pri povýšení dali prednosť môjmu kolegovi, hoci ja som lepšie spĺňala kritériá/vedúce pozície sú obsadzované výhradne mužmi.
  • Nepovýšili ma, pretože už mám jedno dieťa a určite budem chcieť v dohľadnej dobe druhé. 
  • Zamestnávateľ v ponuke práce uviedol, že hľadá na výkon práce skladníka mladých zdravých mužov do 40 rokov.
  • Zamestnávateľ nedovolí, aby sa zamestnanci, ktorí sú členovia a členky LGBTI+ komunít zúčastnili darovania krvi na pracovisku.
  • Majiteľ reštaurácie odoprel vstup do reštaurácie alebo obchodu Rómskemu spoluobčanovi len pre jeho etnický pôvod.
  • Škola pri zadeľovaní žiakov do tried časť žiakov z marginalizovaných rómskych komunít zaradila do samostatnej triedy, čím došlo k ich sociálnemu odčleneniu od majoritnej spoločnosti.  

Ďalšie prípady posudzovania diskriminácie nájdete v našich odborných stanoviskách.