Podcast NoPráve s Andreou Erdősovou

Kalendár

V poslednej epizóde sme sa rozprávali o občianskej spoločnosti, dnes sa budeme baviť o otvorenej spoločnosti. O tom, ako tieto dva pojmy súvisia, ako budovanie obidvoch prospieva ľudským právam, ale aj o inkluzívnom vzdelávaní, akademickej samospráve, a o médiách a ich slobode nám do štúdia prišla porozprávať správkyňa Nadácie otvorenej spoločnost pani Andrea Erdősová.

Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách

Kalendár

Tento deň upozorňuje na to, že násilie na ženách a dievčatách je jedným z najrozšírenejších prípadov porušovania ľudských práv a ohrozuje ich slobodu, bezpečie a dôstojnosť.

Týmto dňom sa začína aj 16-dňová kampaň aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu, ktorú organizuje Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Podcast NoPráve s Martinom Giertlom

Kalendár

V nedávnom rozhovore pre Aktuality popísal publicista Samo Marec stav občianskej spoločnosti na Slovensku otázkou: „a čo keď je to, čo vidíme v Lidloch tou dnešnou občianskou spoločnosťou?“ Novinár Arpád Soltész v neskoršom rozhovore dokonca pritvrdil a povedal, že nemôžeme mať občiansku spoločnosť, lebo nemáme občana. Uvedomelá občianska spoločnosť má však v demokracii nezastupiteľné miesto nielen pri napĺňaní potrieb jej členov a členiek, ale mala by byť aj znakom dobre fungujúceho právneho štátu, kde sa vzájomne dopĺňa so štátom pri ochrane základných práv a slobôd všetkých ľudí.

O tom, či je naša občianska spoločnosť naozaj v tak zlom stave, ako je chápaná verejnosťou, ale aj o tom, že je nezastupiteľná pri ochrane ľudských práv sme sa rozprávali so Splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martinom Giertlom.

Prajeme príjemné počúvanie!

Raňajky s médiami

Kalendár

Stretnutie so zástupcami a zástupkyňami médií za účelom networkingu a posilnenia postavenia a úlohy médií pri podpore a ochrane ľudských práv a nediskriminácii. Viac si prečítajte TU.

Ste novinár/ka a chcete sa vo vašej práci zlepšovať? Máte otázky k ľudskoprávnej prolematike? Chcete prispieť k skvalitneniu spoločenskej debaty o ľudských právach a diskriminácii? Ak máte záujem, aby aj Vaše médium dostávalo informácie zo Strediska, poprípade by ste sa chceli zúčastniť ďalších Raňajok, ozvite sa nám na media@snslp.sk

Deň boja za slobodu a demokraciu

Kalendár

Dnes je Deň boja za slobodu a demokraciu, kedy si pripomíname výročie 32. výročie Nežnej revolúcie a pád komunizmu v Československu. Okrem toho na dnešný deň pripadá aj Medzinárodný deň študentstva, ktorý slávime na počesť študentov a študentiek, ktorí*é v roku 1939 vyšli po smrti Jána Opletala do ulíc Prahy, aby protestovali proti nacistickej okupácii. Obe tieto udalosti nám pripomínajú, že slobodu nechránime len pre seba, ale pre všetkých.

Boj za slobodu má mnoho podôb. V dnešnej dobe sa však stávame svedkami toho, že podstata slobody je vo verejnej debate vyprázdňovaná a nahrádzaná pojmami, ktoré s ňou nemajú nič spoločné. Sloboda, za ktorú prebiehalo viacero bojov po celom svete počas 20. storočia, nie je totiž slobodou jednotlivcov a už vôbec nie je slobodou bezhraničnou.

Martin Luther King Jr. to vystihol svojím známym citátom: „nikto nie je slobodný, pokiaľ nie sme všetci slobodní“. V demokracii, ktorú spolu zdieľame, nie je dosť miesta pre bezhraničnosť sebectva a ega všetkých z nás. Vlastnú slobodu preto nemôžeme rozvíjať bez toho, aby sme poznali slobodu druhých.

Nech nám je dnešok pripomienkou, že naša sloboda nekončí v nedohľadne, ale na hraniciach slobody toho druhého. Sloboda totiž nie je to isté, ako voľnosť napĺňať svoje osobné chúťky. Sloboda je spoločnou hodnotou nás všetkých a dedičstvom všetkých, ktorí sa ju pre nás snažili rozvíjať.

Svetový deň slobody

Kalendár

Dnes si pripomíname 32 rokov od pádu Berlínskeho múru. V roku 2002 bol tento deň vyhlásený za deň víťazstva nad komunizmom a oslavou sily slobody a ľudských práv.

Pred skoro 80 rokmi predniesol Erich Fromm ideu o dvoch slobodách: sloboda od niečoho a sloboda robiť niečo (z ang. freedom from and freedom to). Zatiaľ, čo význam negatívnej slobody – slobody od niečoho – sa vykladá ako absencia prekážok a obmedzení, pozitívna sloboda znamená možnosť jednotlivca uplatňovať svoju slobodnú vôľu. Sám Fromm však vyhlásil, že ani jeden typ slobody bez toho druhého nie je ozajstnou slobodou. Podľa jeho slov „je skvelé byť slobodný, no je lepšie cítiť sa slobodný.“

Martin Luther King Jr., ktorého tézy sú o pár desaťročí mladšie, v jednom zo svojich najznámejších prejavov vyhlásil: „pokým nie sme všetci slobodní, nikto nie je slobodný.“

Dnešný deň je možnosťou pripomenúť si, že význam slobody neleží v umožnení každému robiť to, čo uzná za vhodné pre seba. Význam slobody, takej, akú dnešný deň oslavujeme, je vo vytváraní takej spoločnosti, kde sa všetci budú cítiť slobodní a slobodné, kde práva jedného budú nerozlučne späté s právami druhého.

Sloboda je dar, ktorý máme povinnosť všetci zveľaďovať nielen pre seba, ale najmä pre tých, vďaka ktorým sa aj my môžeme cítiť slobodne.

Podcast NoPráve so Silviou Porubänovou

Kalendár

V tretej sérii podcastu Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa pozrieme okrem iného aj na to, ako rovný bol prístup k službám štátu počas pandémie, ktoré skupiny obyvateľstva boli naozaj diskriminované, ako sa ľudské práva stali horúcou témou v spoločenskej debate (aj keď nie vždy úplne v správnom kontexte), ale aj na to, kam nás tento vývoj zavedie.Aby sme sa mohli pohnúť dopredu, je však niekedy dobré si pripomenúť, ako sme sa dostali tam, kde sme. V prvej epizóde novej série podcastu NoPráve sme sa v štúdiu Slovenského národného strediska pre ľudské práva rozprávali s osobou, pre ktorú posledný rok znamenal nielen zvládanie pandémie, ale aj riadenie národnej inštitúcie pre ľudské práva a národného antidiskriminačného orgánu – Silviou Porubänovou.

Prajeme príjemné počúvanie.

Deň ľudských práv

Kalendár

10. december ako Deň ľudských práv môžeme smelo zaradiť do spoločného kultúrneho dedičstva ľudstva. Sviatok, ktorým si pripomíname slávnostné prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN, je každoročnou reflexiou medzinárodného spoločenstva na realitu života vo svetle ašpirácií a princípov tohto najčastejšie prekladaného dokumentu v dejinách ľudstva, k dispozícii vo viac než 700 jazykoch.

Prijatie Deklarácie v roku 1948 bolo reakciou na hrôzy druhej svetovej vojny a výsledok úsilia novozaloženej Organizácie Spojených národov, ktorá vo svojej Charte uznala, že hlavným predpokladom mierového spolužitia národov je zabezpečenie ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca prostredníctvom ochrany ľudských práv. Pre realizáciu tohto cieľa bola zostavená komisia odborníkov zo sedemnástich krajín sveta, reprezentujúcich rôzne tradície a právne systémy. Vďaka kľúčovej úlohe prvej dámy Spojených štátov amerických Eleonóry Roosevelt, zohrali pri príprave dokumentu okrem René Cassina, Alexandra Bogomolova, Charlesa Malika, Peng-chun Changa, Hernána Santa Cruz, Charlesa Dukesa, Williama Hodgsona a Johna P. Humphreya, dôležitú úlohu aj ženy ako Minerva Bernardino, Angela Jurdak Khoury, Begum Shaista Ikramullah, Dorothy Kenyan, Hansa Mehta či Marie Helene Lefaucheux. Práve ich zásluhou sa neoddeliteľnou súčasťou katalógu ľudských práv stal princíp rovnosti (v negatívnom a minimálnom vyjadrení známy ako princíp nediskriminácie) a hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktorých zaradenie do Deklarácie bolo najmä podľa niektorých anglofónnych autorov dokumentu príliš ambiciózne. Kodifikácia všetkých ľudských práv na medzinárodnej úrovni tak bola – napokon ako každý pokrokový čin – výsledkom úprimného presvedčenia, otvorenosti, odvahy a spolupráce.

Text Deklarácie inšpiroval aj autorov národných ústav mnohých krajín sveta a stal sa základom nového odvetvia medzinárodného práva, v ktorého centre stojí človek a ktoré nazývame medzinárodno-právna ochrana ľudských práv. Toto sa v priebehu ďalších desaťročí rozrástlo o celý rad dohovorov prijatých na univerzálnej a regionálnej úrovni – v európskom kontexte predovšetkým Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý tento rok oslávil svoje 70. výročie a Charty základných práv Európskej únie, ktorá bola prvýkrát oficiálne prezentovaná pred dvadsiatimi rokmi.

Mnohé z ľudských práv sa dnes pre nás zdajú byť samozrejmosťou. Cesta k nim však bola dlhá. Od Magny Charty prijatej v roku 1215 po Deklaráciu práv človeka a občana z roku 1789, prešlo takmer šesť storočí; ďalších 150 rokov poznačených revolúciami a vojnami trvala cesta od dobytia Bastily k prijatiu Všeobecnej deklarácie. Nedeliteľnosť občianskych a politických a hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, ako aj princíp univerzálnosti práv – tj skutočnosť, že práva prináležia všetkým bez rozdielu rasy, pohlavia, národnosti, etnického a sociálneho pôvodu, náboženského vyznania myslenia a ďalších reálnych či pripísaných identít, sa definitívne etabloval až v posledných dvoch dekádach dvadsiateho storočia. „Každý“, ako zdôrazňuje už Všeobecná deklarácia, „každý má právo …“ Nie náhodou sa práve táto formulácia v Deklarácii opakuje viac než dvadsaťkrát.

Napriek tomu … 700 miliónov ľudí vo svete hladuje. Paradoxne sú medzi nimi aj rodiny roľníkov, ktorí trávia osem až desať hodín denne prácou na poli. 250 miliónov detí, z toho 60 miliónov vo veku do desať rokov, nechodí do školy. Takmer 80 miliónov ľudí, z ktorých dve tretiny sú ženy a deti, je na úteku pred vojnou a rôznymi formami prenasledovania vo svojej vlastnej krajine. Každý siedmy človek na svete trpí nejakou formou zdravotného postihnutia, pričom s pribúdajúcim vekom táto pravdepodobnosť narastá. Tri štvrtiny ľudí na svete nemá žiadnu formu sociálneho zabezpečenia a približne 25 miliónov detí – t.j. každé štvrté až piate dieťa v Európskej únii je ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Na Slovensku je aktuálne pod hranicou chudoby viac než 870 tisíc ľudí, pričom v dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 50 tisíc. Viac než polovica jednorodičovských domácností a takmer 40% domácností s tromi a viac deťmi si nemôže dovoliť pestrejšiu stravu a nedokáže sa vyrovnať s neočakávaným výdavkom.

Aj títo ľudia majú svoje práva a predsa – tvárou v tvár ich utrpeniu sa často cítime bezmocní. Stačí však nahliadnuť do iných sfér spoločenskej a medzinárodnej reality. V Európe ročne minieme vyše 130 miliárd eur na alkohol. Celosvetové náklady na zbrojenie predstavujú viac než 1700 miliárd. Desatina objemu papiera spotrebovaného na reklamné materiály v EÚ by stačila na vytlačenie učebníc pre všetky deti na svete. Vodu – vzácnu a nenahraditeľnú – premieňame na nadbytočnú produkciu áut, textilu či plastov. 90 litrov jej pohltí výroba jednej plastovej fľaše, 2500 litrov výroba trička a 150 tisíc litrov výroba automobilu.

K skutočnosti, že máme jednu planétu a naša ľudská rodina sa neustále rozrastá – z troch miliárd v roku 1960, na dnešných sedem miliárd, s prognózou deviatich až desiatich miliárd v roku 2050, sa musíme postaviť čestne. Dostupnosť zdrojov a ich udržateľné a spravodlivé využívanie je neoddeliteľnou podmienkou realizácie ľudských práv. Uvedomenie si týchto súvislostí, roky sústredeného úsilia a celosvetové spojenie spektra aktérov globálnej a enviromentálnej spravodlivosti viedlo na začiatku nového tisícročia k prijatiu Miléniovej deklarácie Valným zhromaždením OSN, odpusteniu časti medzinárodných dlhov najchudobnejším krajinám sveta a formulovaniu rozvojových cieľov v základných oblastiach – ako je právo na vzdelanie, rodová rovnosť a prístup k zdravotnej starostlivosti. Tieto boli neskôr rozpracované do súčasných globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja, známych ako SDGs (sustainable development goals), ktoré majú v priebehu najbližšej dekády prispieť k hmatateľnejšej realizácii ľudských práv na celom svete.1

Agenda 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj ako ich uvádzajúci dokument2 je niekedy nazývaná aj plánom záchrany ľudstva a planéty či novou spoločenskou zmluvou pre celé ľudstvo, vrátane budúcich generácií. Je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými sa medzinárodné spoločenstvo stavia zoči-voči najzávažnejším problémom ako sú klimatické zmeny, prehlbujúce sa nerovnosti, ekologická neudržateľnosť mnohých vzorcov výroby a spotreby a konzumný spôsob života približne pätiny svetovej populácie na úkor ostatných.

Po prvýkrát v modernej histórii sa medzinárodný program rozvoja týka naozaj všetkých – tak všetkých krajín sveta bez ohľadu na stupeň ich ekonomického rozvoja, ako aj všetkých aktérov, ktorými sú nielen štáty, ale aj firmy, spoločenstvá a jedinci. Akýmsi inherentným odkazom Agendy 2030 je „začať od seba“ tak, aby sme našu komunitu, naše mesto, našu krajinu, náš región a našu planétu odovzdali našim deťom a budúcim generáciám v čo možno najlepšom stave na ich ďalšie prežitie.

Deň ľudských práv pod záštitou OSN je v čase globálnej pandémie venovaný vízii sveta po jej skončení. „Vyjsť z krízy silnejší“ bude možné len ak základnými princípmi jej zvládnutia a následnej obnovy budú ľudské práva a ciele trvalo udržateľného rozvoja. Nie náhodou sú za prioritné stratégie považované odstránenie všetkých foriem diskriminácie, posilnenie sociálnej spravodlivosti a podpora participácie a solidarity.3 V čase krízy a veľkých ľudských obetí je potrebné viac spájať než rozdeľovať, viac počúvať než kričať, viac dávať než brať, viac veriť ako overovať …

Ľudské práva sú svedomím doby, sú morálnym zrkadlom mocných, sú indikátorom toho ako nás budú hodnotiť dejiny. Autori Všeobecnej deklarácie ľudských práv to vedeli už pred sedemdesiatimi dvomi rokmi. Načrtli nám svet postavený na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti ako univerzálnej hodnoty schopnej zjednotiť ľudí, národy a kontinenty, pretože prebúdza to najlepšie v nás. Dnes, možno viac než inokedy, je na mieste sa pýtať, či máme dostatok síl a odhodlania niesť túto vzácnu štafetu a odovzdať ju našim deťom v celistvosti a kráse akú si zaslúžia.

Podcast Nopráve s Luciou Plavákovou

Kalendár

Milé podcasterky, milí podcasteri, je tu nový diel NoPráve!

Posledný diel našej prideovskej série rozhovorov nazvanej „Láska je láska“ sme venovali rodinám. Podľa článku 2 Zákona o rodine 36/2005 Z.z. má spoločnosť povinnosť chrániť všetky formy rodiny bez ohľadu na to, ktorú z týchto foriem považuje za tradičnú, či väčšinovú. Z tohto dôvodu sme si ku nám do štúdia pozvali zakladateľku OZ Dúhové rodiny, advokátku, matku a aktivistku, Luciu Plavákovú.

Spolu sme sa rozprávali o tom, že homofóbne politiky majú oveľa väčší vplyv na deti, ako si myslíme, že spoločenská objednávka je v otázkach ľudských práv preceňovaná, ale aj o tom, že nevyjadriť podporu je častokrát oveľa horšie, ako otvorená nenávisť.

Prajeme príjemné počúvanie!