Akú ochranu poskytujú medzinárodné ľudskoprávne mechanizmy seniorom a seniorkám?

Aktuality

Blíži sa Svetový deň povedomia o týraní a zneužívaní starších osôb. Už niekoľko rokov sa na pôde OSN diskutuje o potrebe dohovoru o právach ľudí vo vyššom veku s cieľom ich adresnejšej ochrany, predovšetkým v rámci činnosti Otvorenej pracovnej skupiny o starnutí. Tomu, či je aktuálne platný medzinárodný právny rámec dostatočný a efektívne využívaný, sa venuje aj Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý v pravidelných cykloch vypracováva Správu o medzinárodnom ľudskoprávnom rámci s ohľadom na ochranu práv starších osôb.

Najnovšia správa, ktorá bola zverejnená v marci 2021, podčiarkuje, že v žiadnej z existujúcich medzinárodných zmlúv nie je explicitne venovaný priestor tomu, ako môže proces starnutia negatívne vplývať na prístup k právam ani fenoménu ageizmu. Bez takéhoto rámca je ťažké efektívne uplatňovať existujúce normy na špecifickú situáciu starších ľudí a ich ochranu.

Niektoré výbory OSN venujú pozornosť ľuďom vo vyššom veku systematicky (napr. Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva, Výbor pre odstránenie diskriminácie žien) niektoré im pozornosť nevenujú žiadnu. OHCHR však konštatuje, že predstava aby sa ochrana práv starších osôb zabezpečovala prostredníctvom už existujúcich výborov je neudržateľná, nielen z dôvodu limitovaných časových a personálnych zdrojov, ale aj z dôvodu už spomínaného nedostatočného ukotvenia konceptu ageizmu v existujúcich dokumentoch a nekonzistentnom prístupe naprieč orgánmi OSN.

V súvislosti s násilím páchaným na senioroch a seniorkách OHCHR konštatuje, že zvýšená pozornosť na medzinárodnej aj národnej úrovni venovaná ochrane proti mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, špecificky v kontexte inštitucionálnej starostlivosti, je nepochybne prínosom, zďaleka však nezahŕňa všetky formy násilia, ktoré je na ľuďoch vo vyššom veku páchané. Väčšina starších ľudí žije vo svojich domovoch a čelia napríklad sociálnej izolácii, ekonomickému násiliu alebo zneužívaniu v rámci rodinných vzťahov, ale aj chudobe a vylúčeniu. V tomto kontexte bol prelomový Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý definoval medzigeneračné domáce násilie vrátane fyzického, sexuálneho, psychologického a ekonomického násilia.  

Správa ďalej analyzuje situáciu v oblasti práva na rovné zaobchádzanie, práva na dôstojný a nezávislý život, práva na paliatívnu starostlivosť, práva na sociálnu ochranu a starostlivosť, práva na vzdelanie a mnohých ďalších. OHCHR na záver konštatuje, že nový ľudskoprávny nástroj v podobe samostatného dohovoru a vytvorenia nového orgánu a mechanizmu sledovania dodržiavania záväzkov je vo svetle týchto zistení jednoznačne potrebný, a nie je možné ho nahradiť cielenejšou implementáciou a činnosťou len v rámci existujúcich mechanizmov.