Ako zabezpečiť účinnú ochranu pred sexuálnym obťažovaním?

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva pozvalo 30. júna odbornú právnickú obec z advokácie, justície, akadémie, verejných inštitúcií aj komerčného sektora na odborný seminár o prístupe k spravodlivosti pre osoby zažívajúce sexuálne obťažovanie. Podujatie otvorila výkonná riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva PhDr. Silvia Porubänová a Mgr. Michaela Ujházyová, PhD., analytička a odborná garantka projektu VIOLET – Za pracoviská bez sexuálneho obťažovania a násilia.

*^{Na fotke: Michaela Ujházyová, Marián Filčík, Michaela Šinaľ}*

V úvodnom odbornom bloku predstavili hlavné zistenia právnych analýz zameraných na dostupné právne prostriedky ochrany pred sexuálnym obťažovaním na Slovensku a v Českej republike Mgr. Marián Filčík, Mgr. Veronika Michelčíková, LL.M. (SNSĽP) a Mgr. Michaela Šinaľ z Kancelárie verejného ochrancu práv Českej republiky. Obe analýzy vznikli v rámci medzinárodného projektu VIOLET, do ktorého je zapojených osem organizácií z piatich krajín Európy. Analýzy mapujú využívanie jednotlivých právnych prostriedkov ochrany pred sexuálnym obťažovaním za obdobie rokov 2015 až 2024 – od kompetencií inšpektorátov práce a právnej pomoci národných antidiskriminačných orgánov až po riešenie sporov pred súdmi.

*^{Na fotke: Michaela Ujházyová, Silvia Porubänová, Magdaléna Musilová}*

V nadväzujúcej diskusii bolo možné venovať sa podobnostiam aj špecifikám slovenského a českého systému. V oboch krajinách sú súdne rozhodnutia vo veci sexuálneho obťažovania (nie nevyhnutne ako antidiskriminačného sporu) veľmi zriedkavé. Na Slovensku boli identifikované štyri takéto rozhodnutia, v Čechách len dve. Porovnateľný je aj počet podnetov prijatých a riešených národnými antidiskriminačnými orgánmi (SNSĽP – 12, KVOP ČR – 16). Zásadný rozdiel je v počte podnetov riešených inšpektorátmi práce a zahrnutiu problematiky do agendy inšpektorátov. Kým v ČR evidujú inšpektoráty 9 prešetrovaných podnetov, v SR inšpektoráty podnety vo veci sexuálneho obťažovania osobitne neevidujú a ani sa tejto téme cielene nevenujú.

^{Na fotke: Veronika Michelčíková, Dajana Csongrádyová, Katarína Čechová, Janka Debrecéniová}

Predstavenie zistení poskytlo rámec pre nadväzujúce diskusie ku špecifickým témam. V panelovej diskusii o úlohe jednotlivých aktérov pri prevencii a riešení sexuálneho obťažovania na pracovisku ponúkli svoje pohľady na problematiku PhDr. Silvia Porubänová, František Gajdoš z Konfederácie odborových zväzov SR a Mgr. Magdaléna Musilová, PhD., LL.M. z Fakulty managementu Univerzity Komenského. V popoludňajšom programe nasledovala diskusia o antidiskriminačných žalobách ako právnom prostriedku ochrany pred sexuálnym obťažovaním, do ktorej prijali pozvanie JUDr. Katarína Čechová, Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., PhD. a JUDr. Dajana Csongrádyová. V záverečnom workshope pod vedením Veroniky Michelčíkovej malo účastníctvo možnosť pozrieť sa hlbšie na vybrané prípady z justičnej praxe a identifikovať potrebné zmeny pre efektívnejší systém ochrany pred sexuálnym obťažovaním.

Z diskusií si berieme niekoľko postrehov a odporúčaní, ktoré môžu nasmerovať aj aktivity Strediska a prehĺbenie našich spoluprác:

Odbory zohrali v niekoľkých prípadoch sexuálneho obťažovania dôležitú úlohu pri zabezpečení transparentného prešetrenia, zavádzaní preventívnych opatrení či pri zamedzení neoprávneného postihu voči nahlasujúcim. Napriek tomu ich zamestnávatelia stále len zriedkavo zapájajú do nastavovania preventívnych mechanizmov. Väčšie zapojenie odborov by pritom mohlo prispieť k dlhodobejším a konsenzuálnejším opatreniam.
Právny rámec už v súčasnosti poskytuje odborovým organizáciám dostatočné kompetencie na zapojenie sa do prevencie a riešenia sexuálneho obťažovania. Ich praktické uplatňovanie však závisí od miery informovanosti, aktivity a priorít jednotlivých základných organizácií. Tie musia vedieť sexuálne obťažovanie rozoznať a vnímať ho ako problém, ktorý je možné odstrániť.
Sexuálnemu obťažovaniu by mala byť v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci venovaná rovnaká pozornosť ako ostatným psychosociálnym rizikám. Táto téma by preto mala byť súčasťou zaškolenia pri vstupe do pracovnoprávneho vzťahu.
Prehliadaným dopadom sexuálneho obťažovania je negatívny vplyv na duševné zdravie a práve táto téma sa stáva čoraz naliehavejšou aj v súvislosti so šikanovaním či stresom na pracovisku.
Zodpovedným subjektom za prevenciu a riešenie sexuálneho obťažovania je aj podľa súčasného antidiskriminačného zákona zamestnávateľ. Legislatívna úprava by však mohla tieto povinnosti presnejšie vymedziť. K väčšej právnej istote by prispelo aj vytvorenie metodických štandardov pre zamestnávateľov, ktorí často nemajú jasno v tom, aké opatrenia sa od nich očakávajú.
Aj v prípadoch, kedy sa obťažované osoby rozhodnú hájiť svoje záujmy, nemusia byť súdy tým vhodným riešením. Obzvlášť vtedy, keď je v hre možnosť zotrvania na pracovisku a odchod alebo zmena správania obťažujúcej osoby.
Ukončenie pracovnoprávneho vzťahu s obťažujúcou osobou formou dohody či pomocou rôznych „zlatých padákov“ sa môže javiť ako efektívna a rýchla stratégia. Rozhodnutie ísť kratšou cestou sa však nevypláca z dlhodobého hľadiska – klesá dôvera zamestnanectva v transparentné postupy a zvyšuje sa zraniteľnosť organizácie pri riešení podobných prípadov v budúcnosti či voči právnym krokom druhej strany.
Jedným z nástrojov, ktoré by mohli zvýšiť prístup k spravodlivosti, sú strategické antidiskriminačné žaloby, ktoré znižujú záťaž na jednotlivé osoby zažívajúce sexuálne obťažovanie a môžu priniesť účinnejšie zmeny na štrukturálnej úrovni.

Workshop vytvoril priestor na odbornú výmenu skúseností medzi zástupcami justície, advokácie, akademickej obce, verejných inštitúcií a odborových zväzov. Diskusia potvrdila význam medziinštitucionálnej spolupráce pri posilňovaní prevencie sexuálneho obťažovania, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti a vytváraní bezpečnejších pracovísk.