Ako sa staviame k pohlaviu v učebniciach občianskej náuky?
Učebnice nie sú len zdrojom vedomostí. Spolu s obsahom odovzdávajú aj predstavy o tom, ako funguje spoločnosť, aké roly v nej zohrávajú ženy a muži a čo sa považuje za „bežné“ alebo očakávané.
Spôsob, akým sú v učebniciach zobrazované postavy, aké profesie vykonávajú, v akých situáciách sa objavujú a aký jazyk sa pri ich opisovaní používa, môže ovplyvňovať to, ako mladí ľudia uvažujú o sebe aj o druhých.
Preto sme sa v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva pozreli na učebnice občianskej náuky pre druhý stupeň základných škôl. Zamerali sme sa na to, ako sú v nich zobrazované ženy a muži – v textoch, ilustráciách aj zadaniach úloh.
Výsledkom je publikácia, ktorá prináša nielen analýzu, ale aj odporúčania pre autorov a autorky učebníc, vydavateľstvá, rezort školstva aj pedagogickú prax. Hlavným cieľom publikácie bolo zhodnotiť, ako sú princípy rodovej rovnosti premietnuté do obsahu najpoužívanejších učebníc občianskej náuky pre druhý stupeň základnej školy (6. až 9. ročník).
Medzi najpodstatnejšie odporúčania patria:
- zabezpečovať paritné a proporčné zastúpenie dievčat a chlapcov, žien a mužov v textoch aj ilustráciách naprieč celou učebnicou, vrátane príkladov, úloh a výkladových pasáži,
- rozširovať spektrum rolí a aktivít pripisovaných ženským postavám vo verejnej, občianskej, politickej a sfére, vrátane profesií s vyšším spoločenským statusom a rozhodovacími kompetenciami,
- zobrazovať mužov aj v starostlivých, vzťahových a emocionálnych rolách,
- minimalizovať používanie generického maskulína a uplatňovať rodovo symetrický jazyk, či používať ženské tvary profesií a funkcií tam, kde existujú,
- zaviesť štandardy rodovej rovnosti pri tvorbe učebníc a kontrolovať ich pri redakčných a schvaľovacích procesoch,
- vypracovať metodiku na posudzovanie rodovej rovnosti v učebniciach, ktorá bude záväznou súčasťou procesu schvaľovania učebníc a tiež podkladom v procese posudzovania učebníc z hľadiska ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania,
- kriticky reflektovať rodové reprezentácie v používaných učebniciach a doplniť ich o vyvážené príklady tam, kde sú nevyrovnané,
- využívať príležitosti na diskusiu o rodových stereotypoch a diskriminácii v kontexte učebnicových príkladov a reálnych situácií.