Od roku 2009 si 20. februára pripomíname Svetový deň sociálnej spravodlivosti, ktorého cieľom je poukazovať na sociálnu nespravodlivosť na svete a na potrebu podpory rozvoja spoločnosti vo všetkých krajinách sveta. Podpora sociálnej spravodlivosti v sebe zahŕňa boj proti chudobe, sociálnej exklúzii, rodovej nerovnosti, nezamestnanosti a to aj prostredníctvom ochrany a podpory ľudských práv. Hoci je tento deň venovaný najmä vzájomnej podpore sociálneho rozvoja medzi štátmi, netreba zabúdať na to, že sociálne problémy naďalej rozdeľujú aj slovenskú spoločnosť a pandémia ochorenia COVID-19 ich ešte viac prehĺbila. Je preto úlohou nás všetkých, aby sme presadzovali práva osobitne zraniteľných skupín, akými sú ženy, deti, osoby so zdravotným postihnutím, etnické menšiny alebo osoby zo sociálne vylúčeného prostredia. Iba spoločnosť, ktorá ochraňuje práva všetkých jej skupín môže dosiahnuť sociálnu spravodlivosť a zabezpečiť rovnosť pre všetkých.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Nadácia otvorenej spoločnosti spojili sily na pomoc aktivistom v ich neúnavnom boji za premenovanie Tisovej ulice v obci Varín. Pán Ladislav Zamboj sa o túto zmenu zapálene snaží už takmer 30 rokov a rozhovor s ním je prvou zo série aktivít, ktoré vám postupne predstavíme.

O jeho motivácii, úsilí, ale aj o tom, prečo sú jeho snahy zatiaľ neúspešné sa v rozhovore s pánom Zambojom rozprávala správkyňa Nadácie OSF Andrea Erdősová a riaditeľka Národného strediska pre ľudské práva pani Silvia Porubänová.

Milé podcasterky, milí podcasteri, je tu ďalší diel NoPráve!Sloboda prejavu patrí medzi tzv. Relatívne práva. Na rozdiel od slobody myslenia nie je bezhraničná, keďže niektoré prejavy môžu disproporčne zasahovať do práv a slobôd druhých a narušiť tak rovnosť v základných právach a slobodách.

Medzi takéto prejavy patria aj trestné činy extrémizmu. Tak, ako je dôležité stíhať jasné prejavy extrémizmu, boj proti nemu spočíva aj v umení vedieť, kedy nebyť ticho. Do dnešného podcastu sme si preto pozvali osobu, ktorá odmietla nekonať, a aj napriek hrozbe negatívnych následkov sa postavila proti mlčiacej väčšine.

S laureátkou ocenenia Biela Vrana a nezávislou poslankyňou miestneho zastupiteľstva obce Varín, pani Lenkou Tichákovou, sme sa rozprávali o tom, ako sa jej život zmenil, odkedy sa postavila neprávosti, ako na ňu reagovali obyvatelia a obyvateľky obce, ako sa zmenilo jej vnímanie viery, cirkvi a dobra, a prečo neprestane bojovať za zmenu názvu ulice Doktora Jozefa Tisa vo Varíne.

Celý rozhovor si môžete vypočuť na Vašich podcastových aplikáciách Apple alebo Spotify.

4. bratislavská kaviareň OSF, diskusia organizovaná Nadáciou otvorenej spoločnosti, tentoraz v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, s názvom: „Slová, obyčajné slová….?“.

Hosťami a hostkami diskusie sú Emília Vášáryová, Silvia Porubänová, Tomáš Bezák a Robert Krause.

Diskusia bude dostupná online na Facebooku.

Ľudské práva delíme na tri generácie: politické a občianske práva ako práva prvej generácie, ekonomické, hospodárske a kultúrne práva ako práva druhej generácie a tzv. práva solidarity ako práva tretej generácie. Zatiaľ čo práva prvej a druhej generácie majú na zreteli najmä napĺňanie potrieb nás jednotlivcov a našich čias, práva solidarity – ako napríklad právo byť účastní na spoločnom dedičstve ľudstva, právo na čisté a zdravé životné prostredie, atď. – majú za úlohu definovať kolektívne nároky ľudí dneška, ako aj budúcich generácií.

Valné zhromaždenie OSN označilo solidaritu ako kľúčovú hodnotu 21. storočia. V roku 2005 prijalo rezolúciu 60/209, kde ustanovilo 20. december ako Medzinárodný deň ľudskej solidarity. Hlavnou myšlienkou tohto dňa má byť posilnenie boja proti chudobe, korupcii a terorizmu a uvedomenie si významu solidarity pri riešení globálnych problémov.

Ak chceme byť aj my účastní a účastné na kolektívnom pokroku ľudstva, musíme si uvedomiť, že právo naň majú všetci a všetky z nás. Budúcnosť tejto planéty so všetkým, čo k tomu patrí, totiž prináleží nám všetkým, bez ohľadu na naše stále sa prehlbujúce rozdiely a nerovnosti.

Nech je dnešok pripomienkou, že len spoločne vieme riešiť globálne problémy, odstrániť chudobu, zabezpečiť rovnosť a dosiahnuť pokrok naozaj pre všetkých.

Valné zhromaždenie OSN v roku 2018 vyhlásilo dátum narodenia Louisa Brailla za Svetový Braillov deň. V tento deň má svet uznať právo ľudí so zrakovým postihnutím na prístup k Braillovmu písmu a upozorniť zdravú populáciu na dôležitosť tejto otázky.

Braillovo písmo predstavuje pre ľudí so zrakovým postihnutím základný kľúč k vzdelaniu a je nenahraditeľné. Umožňuje čítanie, písanie a vzdelávanie na celom svete. Braillove písmo má nezastupiteľné miesto v živote ľudí so zrakovým postihnutím a umožňuje prijímať informácie rovnocenne v porovnaní s akýmkoľvek iným typom písma.

Ľudia so zrakovým postihnutím mnohokrát nemajú príležitosť zúčastňovať sa plnohodnotným spôsobom na všetkých aspektoch spoločenského života, a to predovšetkým z dôvodu diskriminácie. Nech je preto dnešok pripomienkou potreby prispôsobovať fyzické, spoločenské a právne prostredie potrebám ľudí so zrakovým postihnutím tak, aby boli odstránené všetky bariéry aj diskriminácia.

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň migrantov, ktorý OSN prvýkrát vyhlásilo 18. decembra 2000. Poslaním tohto dňa je pripomenúť si, že ľudská mobilita je prirodzená a nie je dôvodom na ďalšie šírenie nenávisti voči osobám migrujúcim z akéhokoľvek dôvodu.

Na svete žije odhadom 272 miliónov osôb, ktoré z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy a hľadajú lepšie podmienky pre život seba a svojich rodín. S narastajúcou hrozbou klimatickej krízy, zväčšujúcimi sa rozdielmi medzi chudobnými a bohatými a neustále sa meniacimi politicko-spoločenskými podmienkami v jednotlivých krajinách je na mieste očakávať, že tento počet bude rásť aj do budúcnosti.

Je preto úlohou nás – inštitúcií, štátu, občianskej spoločnosti, ako aj širokej verejnosti, aby sme odstránili predsudky, ktoré voči týmto osobám prechovávame a prispeli tak k tolerantnejšej spoločnosti pre všetkých. Nikto totiž nestráca svoje základné práva a ľudskú dôstojnosť len preto, že migruje za lepším životom.

Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 1950 ako pripomienka prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

V poslednej epizóde sme sa rozprávali o občianskej spoločnosti, dnes sa budeme baviť o otvorenej spoločnosti. O tom, ako tieto dva pojmy súvisia, ako budovanie obidvoch prospieva ľudským právam, ale aj o inkluzívnom vzdelávaní, akademickej samospráve, a o médiách a ich slobode nám do štúdia prišla porozprávať správkyňa Nadácie otvorenej spoločnost pani Andrea Erdősová.

Viac sa dozviete v najnovšej epizóde.

Tento deň upozorňuje na to, že násilie na ženách a dievčatách je jedným z najrozšírenejších prípadov porušovania ľudských práv a ohrozuje ich slobodu, bezpečie a dôstojnosť.

Týmto dňom sa začína aj 16-dňová kampaň aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu, ktorú organizuje Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny.